Choď na obsah Choď na menu
 


Bier Tour ZYTHOS 2013

26. 4. 2013

 

 

Bier Tour ZYTHOS 2013

   

uvod.jpg

  

V piatok 26. apríla 2013 poobede sa nám začal plniť náš veľký pivný sen. Sedem borcov (pivovarníci a ostatní členovia našej kapelky: Vačkin, Čučo, Quasňa, Harry, Pirkin, Hubert a Tschibinno) obytným vozom za krásneho slnečného počasia vyrazilo z rodnej Skalice "do svjeta" na dlho plánovanú a ešte dlhšie očakávanú "Bier Tour ZYTHOS 2013". 

  

titul.jpg

 

Perfektne naladeným, dostatočne proviantom nabalaným nám cesta ubiehala celkom rýchlo a ani sme sa nenazdali a už sme sa (okrem vodiča ;-) v sobotu ráno prebúdzali v belgickom meste Leuven, v ktorom sa aj tento rok konal najväčší pivný festival v Belgicku. Zythos Bier Fest 2013 sa začal na pravé poľudnie v obrovskej budove Brabanthal na okraji mesta. Nakoľko vyšše 100 pivovarov ponúkalo približne 400 rôznych belgických špeciálov, tak si každý z nás nakoniec našiel to "svoje" pravé pivečko. V priateľskej atmosfére sme sa (s malými technickými prestávkami v karavane) poctivo snažili okoštovať čo najviac vzorkov, čoho si všimli aj tamojší vystavovatelia. Väčšine z nich bola partička domovaričov zo Slovenska očividne sympatická a niektorým sme dokonca dovolili aj dotknúť sa nás, pretože doteraz vraj najvzdialenejšími návštevníkmi festivalu boli Česi. Takže len nechápavo krútili hlavami, že sme kvôli ich pivu prešli taký kus cesty. (Všetkým túto ozajstnú oslavu belgického piva vrelo doporučujeme! ;-)

  

zythos-bier--fest.jpg

 

Keďže sme vždy mali v pohotovosti jedného člena z celej výpravy schopného šoférovania (po návrate z tour sme na naše veľké prekvapenie zistli, že to boli vždy len tí istí traja :-))) , tak nebol problém sa ešte v ten večer presunúť do Bruselu.

 

delirium-cafe.jpg

 

V hlavnom a zároveň aj najväčšom meste Belgického kráľovstva, sídle Európskej komisie sme zaparkovali pri katedrále Sv. Michala a vyrazili do jednej z najlepších krčiem na svete. V bruselskom pube Delirium Cafe, ktorý patrí do prestížnej siete pivární, barov a reštaurácií Delirium Village sme zo začiatku mali problém so sedením, no nakoľko sme pri kvalitných pivkách vydržali až do záverečnej, tak nakoniec sme za celý večer boli takí "usedení", že náš aktuálny šofér mal celkom slušný problém pri vstávani z tej jeho stoličky. V nedeľu dopoľudnia sme si cestou do jednej z najznámejších predajní belgických praliniek poprezerali takmer všetky najznámejšie pozoruhodnosti mesta.

 

het-waterhuis-aan-de-bierkant.jpg

 

Okolo obeda sme sa presunuli asi 50 km západne do univerzitného a prístavného mesta Gent. Tu sme najprv absolvovali prehliadku mesta a až potom sme si sadli v Het Waterhuis aan de Bierkant, v nádhernej lokalite pre turistov s bohatým výberom pív a výbornou miestnou rajčinovou polievkou.

 

-t-brugs-beertje.jpg

 

Plný zážitkov z jedného krásneho mesta sme sa podvečer previezli do ďalšieho, do "Benátok severu" do Brugge pretkanými sieťou kanálov tvorených riekou Reie. Veľmi dobre sme sa cítili v krčme 't Brugs Beertje, ktorá otvorila svoje brány v roku 1983 a v priebehu niekoľkých rokov sa stala v meste kultovou! Vo svojej ponuke má 120 druhov pív a medzi nimi nechýba výber všetkých belgických! Popularita krčmy sa však neodvíja len od pestrej ponuky pív, ale aj od nezameniteľnej atmosféry, ktorú si za tie roky 't Brugs Beertje vybudovala. Každý deň sa tu strieda medzinárodná klientela a vychytený podnik má vynikajúcu povesť. Na jedálnom lístku nechýbajú rôzne druhy syrov, paštéty či cestoviny. Tie sme však v tejto krčme neokoštovali, pretože sme boli zvedaví na chuť "vyhlásených" belgických (zo špeciálnych odrôd dvakrát osmažených a osolených) zemiakových hranolčekov, pričom práve v Brugge je aj múzeum pomfritov - ich národnej pochúťky. Je pravda, že na tanieroch sme ich veľa nenechali, no doteraz presne nevieme, či to bolo spôsobené tou ich "výnimočnou" chuťou, alebo len našimi z piva poriadne "vyrajbovanými" hladnými žalúdkami? Krásny zážitok večernej prechádzky mestom bol umocnený romantickým západom slnka a my sme sa už tešili k moru.

  

ocean.jpg

 

K pobrežiu severného mora pri kúpeľnom mestečku Middelkerke sme dorazili síce až za tmy, no ani to nám nebránilo, aby sme sa na "vlastné jazyky" presvedčili, že je naozaj slané. Vzhľadom k momentálnej teplote vzduchu (niečo málo nad nulou ;-) a silnému vetru sme sa rozhodli plavky vytiahnuť až ráno a ešte pred spaním slanú chuť po morskej vode spláchnuť našim Vintoperkom!

  

middelkerke.jpg

  

Ráno pri mori sme sa sice zobudili do slnečného rána, no na plavky to stále nebolo, pretože sa oteplilo voči večeru len o pár stupňov. Po pozorovaní miestnych rybárov, prechádzke po širokej pláži, fotení sa pri najväčších odposluchoch sveta a raňajkách sme pôvodne vyrazili smer krčma La Capsule vo francúzskom Lille, no to by sme cestou nesmeli "objaviť" múzeum atlantického valu pod šírou oblohou v Middelkerke. Najprv sme sa dohodli, že najneskôr o hodinu musíme pokračovať k belgicko-francúzskym hraniciam, ale zachované bunkre s bojovou technikou z Prvej a Druhej svetovej vojny nás "vtiahli" natoľko, že okamžite sa každý z nás vrátil do detských čias, keď sme sa na ulici hrávali na vojakov (s jedným rozdielom, že na tomto mieste dobrých Rusov vymenili dobrí Spojenci ;-), takže z plánovanej hodinky boli nakoniec tri a my sme zrazu museli meniť plán cesty.

  

cafe---de-la-gare.jpg

 

Popoľudní sme miesto k francúzskym hraniciam vyrazili do belgickej dedinky Rullés, pre nás zaujímavou najmä regionálnym pivovarom Brasserie De Artisanale De Rullés. Napriek tomu, že bol založený len v roku 2000, tak dnes sa vďaka jeho kvalite teší uznaniu už nielen v Belgicku, ale aj v zahraničí. Ako sme sa dočítali, tak väčšiu polovicu produkcie pivovaru vyvážajú mimo svojej krajiny, pričom etikety im navrhuje slávny ilustrátor a autor komiksov Palix. No Bohužiaľ do pivovaru sme sa dostali až navečer, keď v celom objekte už nebolo ani nohy. V tej chvíli sme dostali ešte väčšiu chuť toto pivko bezpodmienečne okoštovať a tak sme začali od miestnych sondovať ako sa k nemu dá čo najrýchlejšie dostať. Na naše ďalšie prekvapenie nás poslali až do susednej dediny Marbehan, kde sme ho v Café de la Gare konečne dostali. V príjemnom, takmer rodinom prostredí sme okrem vytúženému Rulles, pokoštovali aj ďalšie kusy z okolia a opäť sme boli "raritou", keď po počiatočnom okukávaní sme už o chvíľu štamgastom museli na mape ukazovať Slovensko a keď okoštovali Vintoperk, tak sme si mysleli, že tu budeme musieť asi prenocovať. Skončilo to napokon len výmenov pív, pohárov, kontaktov a komplimentov, keď sme so všetkými družne rozlúčili, pričom sme sa v tej chvíli vlastne rozlúčili aj s celým našim pôsobením na území Belgicka, pretože sme sa v noci presúvali už smerom na Horné Franky, do nemeckého Bambergu.

 

schlossbrauerei-reckendorf.jpg

  

V utorok dopoľudnia sme zastavili v nemeckej dedinke Reckendorf. Tu sme pôvodne chceli najprv navštíviť rodinný pivovar Schroll, no keďže "otvárali" až poobede o tretej, tak sme zamierili do ďalšieho rodinného pivovaru v obci Schlossbrauerei Reckendorf. Aj napriek tomu, že aj tu svoju piváreň otvárali až poobede (zrejme zvyčajná otváracia doba vo všedný deň), tak miestny sládok veľmi rád vyhovel našej prosbe a ochotne nás zadarmo asi pol hodinku prevádzal celou výrobou až po expedičný sklad. Tento zámocký pivovar bol založený už v roku 1597 na pozemku bývalého hradu z roku 1349, pričom aj napriek "pohnutej" histórii zámockého komplexu a v 19. storočí aj jeho úplnému zničeniu sa zachoval aj s jeho reštauráciou. V roku 1930 si ho najprv prenajal a v roku 1952 od miestneho biskupstva už kúpil rodák George Dirauf, ktorého potomci dodnes modernizujú, rozširujú a prevádzkujú tento pekný pivovar.

 

Popoľudní sme už hľadali vhodné parkovacie miesto pre náš obytný vôz v pivovarskej Mekke - v Bambergu, v meste s deviatimi pivovarmi. Asi po pol hodine neustáleho krúženia v centre, sme nakoniec zaparkovali síce mimo centra, ale aj tak neďaleko dvoch pivovarov.

  

spezial.jpg

 

Ako prvý sme navštívili Spezial, najstarši pivovar ponúkajúci známy Rauchbier (zadymené pivo) v Horných Frankoch. A verte, že zadymený tu majú aj Ležiak, Weizen alebo Märzen. Ako o vychýrenosti výborného piva, tak aj miestnej kuchyne svedčí skutočnosť, keď pri našom príchode takmer poloprázdna reštaurácia bola do hodiny plná očividne spokojných zákazníkov všetkých vekových kategórií.

  

fa--ssla.jpg

  

Asi po dvoch hodinkách sme uvoľnili miesto ďalším nedočkavým zákazníkom a premiestnili sme sa len cez ulicu do pivovaru Fässla. Tu síce v tej chvíli nemali v ponuke všetky ich vyrábané pivá, no veľmi nám "zapasoval" pekne ochutený svetlý Ležiak a milo prekvapil Bambergator, ich tmavohnedý Doppelbock. Aj keď má tento pivovar v svojom logu trpaslíka, tak priestory jeho pivárne sú priestranné a veľmi pekné.

  

schlenkerla.jpg

 

Príjemné posedenie sme však museli prerušiť a už za tmy sme sa premiestňovali do centra mesta, do pivovaru Schlenkerla. Založený bol v roku 1405, takže po pivovari Spezial je druhým najstarším v meste, pričom spolu s ním aj druhým a posledným, ktorý ponúka svetoznámy Rauchbier. Krčma bola plná a čašníčka nás usadila ku stolu pod podmienkou, že budeme aj večerať. A dobre urobila, pretože inak by sme možno neochutnali miestnu špecialitu - vynikajúce obrovské pečené koleno, po ktorom ich fantastický Rauchbier len tak zasyčal. Po zasyčaní ďalšieho však už prišla čašníčka s ďalšími "hladnými" hosťami a tak sme sa premiestnili opäť len cez ulicu do inej príjemnej pivárne.

  

gast--und-brauhaus-zum-ringlein.jpg

 

Gast- und Brauhaus Zum Ringlein mal až do roku 1958 taktiež svoj vlastný pivovar, no dnes už ponúka pivá miestnych pivovarov. No nakoľko sme tu už začali aj so "schnappsom", tak sme stačili okoštovať len pivká z pivovaru Mahrs Braü a to bol asi záver ochutnávky bambergských pív, pretože sme sa nechali strhnúť atmosférou Dominikánskej ulice plnej mladých ľudí oslavujúcich postup ďalšieho nemeckeho futbalového klubu Dortmund do finále Ligy majstrov s Bayernom.

  

jazzclub--bamberg.jpg

 

Počas "korzovania" hudobná časť našej výpravy ihneď započula rock n roll nesúci sa z jedného zo sklepov, z ktorého sa vykľul Jazzclub Bamberg s takmer štyridsaťročnou tradíciou. V ňom sme asi hodinku "džemovali" s fľaškovým pivkom v ruke obdivujúc umelcov na pódiu a na záver sme po debate s (ďalšou :-))) hviezdou večera nezabudli ani na spoločnú fotografiu.

  

soda-bar.jpg

  

Tento umelecký zážitok si úplne pýtal zapiť to opäť niečím ostrejším a tak naše ďalšie kroky v ten večer viedli do Soda-Baru. Ten bol plný ľudí a hlučnej hudby, ale ani to nás neodradilo od toho, aby sme nevyskúšali jedného z barmanov, či by nám dokázal namiešať veľmi obľubený nápoj v pivovare Vintoperk - "Besného psa". K našej veľkej radosti po súhlasnom "No Problem" už o chvíľu očividne zručný barman do šejkra postupne pridával malinový sirup, vodku, tabasco a sedem premiérových (prvých ;-) bambergských Besných psov bolo na svete. Chutil výborne, no bodaj by aj nie, keďže po zaplatení osemdesiatich eur bol zatiaľ (a zrejme dlho asi aj bude ;-) naším najdrahším a priam najbesnejším.

  

weinstube.jpg

 

A pre zmenu tento "umelecký" zážitok si úplne pýtal zapiť to pivečkom. Bolo už dávno po polnoci, naviac sme už stáli na konci "korza" a tak sme zapadli do jednej Weinstube na Obere Sandstrasse, ktorej dvor nám veľmi pripomínal jednu skalickú krčmičku, v ktorej sme si zopakovali výbornú chuť piva Spezial.

 

Okolo tretej nadránom sme sa nočným Bambergom (na prvý pokus!) dostali ku karavanu a najviac triezvy, resp. najmenej unavený šofér nás viezol už do Čiech.

 

pivovarsky---dvor-chy--n--e.jpg

 

V stredu ráno na 1. mája nás všetkých s veľkým krikom budil šofér, že sme už 15 km juhozápadne od Prahy v Pivovarskom dvore Chý, kde nám osobne so sládkom Tomášom Mikulicom vybavil exkurziu pivovaru, no má na nás čas len do desiatej hodiny. Pretože už bolo deväť preč, tak sme z voza vybehli aj bez (inak pravideľnej) rannej hygieny a niektorí aj s pyžamom pod oblečením a oplatilo sa. Vo vnútri už nás vítal sympaťák Tomáš s čerstvo načapovanými orosenými pollitrákmi: svetlou 11°, dvorným ležiakom granátovej farby 12°, svetlou 14° a čiernym špeciálom 14°. Po takýchto výdatných raňajkách "na stojáka" pri medených kotloch na prípravu mladiny umiestnených hneď pri vstupe do pivárne nás Tomáš previedol celou výrobou, pričom sme sa od neho zároveň postupne dozvedeli, že tento prvý reštauračný minipivovar v Čechách (spolu s ním) funguje od jesene roku 1992, keď predtým bol súčasťou hospodárskych budov kláštora slúžiacich k chovu dobytka. Technologické zariadenie pivovaru je prevážne domácej výroby a kapacita celého zariadenia je približne 2000 hl piva ročne. Milo nás prekvapilo a priamo potešilo, že Tomáš poznal Vintoperk, najmä vďaka našim domovaričským úspechom z Prahy a Kostelca. No to už bolo po desiatej hodine, preto sme sa s miestnym sládkom rozlúčili, pozvali ho "na jedno" do Skalice a keďže sme boli ešte troška "hladní", tak sme si vo dvore dali pred odjazdom ešte jedno-dve "cyklistické".

 

z--elivsky---kla--s--torny---pivovar.jpg

  

Oslavou Sviatku práce sme popoľudní pokračovali v Želivskom kláštornom pivovare (12 km od Humpolca). Od 14. storočia v ňom bolo varenie piva naposledy obnovené v roku 2010, keď Kanónia premonštrátov uskutočnila základnú rekonštrukciu pivovaru, pri ktorej bola nielen nainštalovaná moderná výrobná technológia, ale aj prevedené stavebné úpravy, pričom sa stále nachádza v sklepoch budovy opátstva. V týchto nádherných priestoroch nás privítal práve pivo variaci mladý sládok Jirka Novák, ktorý sa nám veľmi ochotne venoval takmer dve hodiny (aj napriek tomu, že nás predtým vôbec nepoznal ;-). Po prehliadke pivovaru spojenou s ochutnávkov vydarených želivských ležiakov a špeciálov nás Juraj previedol celým kláštorom aj s výkladom. Na revanš sme mu my spravili prehliadku nášho karavanu, nakoľko bol veľmi zvedavý na čom sme všetci siedmi už šiesty deň brázdili Európu. Potom sme si ešte kúpili zopár piviek na cestu, rozlúčili sa a vyfotili na schodoch kláštora známych s filmu Dobří holuby se vracejí, pred ktorými pacienti protialkoholickej liečebne spievali miestnu hymnu, ktorú možno po viacerých takýchto tripoch onedlho a tématicky taktiež zaradíme ako Intro do repertoára našej kapelky BEŠTIÁLNA RADOSŤ.

 

zaver.jpg

 

V podvečer sme prekročili česko-slovenskú hranicu, zdraví a šťasní sa vrátili na skalickú rodnú hruď s tým, že "všade dobre doma najlepšie", pričom sme sa jednohlasne dohodli, že o rok vyrazíme za pivom v Pobaltí…hmmm, to ale dovtedy ešte veľa piva pretečie a každý z nás bude musieť doma opäť nazbierať ešte sakramentsky veľmi veľa "kladných bodov"…ufff! ;-)

 

DažBog!

 

TRASA:

maps.google.sk/maps

 

FOTKY & VIDEO:

picasaweb.google.com/113553111162023633526/BierTour2013